Categories
Aktuálne

Správa o stave fakulty (časť IV.)

FIIT STU je súčasťou verejnoprávnej vzdelávacej inštitúcie, financovaná najmä z peňazí daňových poplatníkov. Problémy, ktoré sa odrážajú do zníženej kvality vzdelania, sa preto vážne dotýkajú celej spoločnosti. Nesieme spoluzodpovednosť za našu fakultu, a preto sme sa v niekoľkých častiach rozhodli informovať, v akom stave sa naša fakulta, po 5 mesiacoch od nástupu nového dekana, nachádza. FIIT STU zažíva najťažšie časy vo svojej histórii.

V tejto časti sa dozviete:

  • ako dekan stále nedokáže vytvoriť kvalitný tím vedenia fakulty
  • že fakulta prišla o viacerých partnerov z priemyslu
  • že nedôvera u zamestnancov sa stále prehlbuje
  • ako rastie množstvo nespokojných študentov
  • ako nebola zvládnutá komunikácia v čase koronakrízy
  • o deštruktívnej personálnej politike dekana

Rapídny pokles kvality výučby a obchádzanie nastavených štandardov, ktoré postihli fakultu v oblasti vzdelávania študentov (Správa I, II, III), nie sú zďaleka jediné zlyhania. Napriek tomu, že sa dekan samozvane prezentuje ako “schopný manažér skôr ako dobrý výskumník”, činy a rozhodnutia, ktoré koná, o tom vôbec nesvedčia. Je badateľný zrejmý

kolaps fakulty a neschopnosť jej riadenia

Tu je 6 najväčších zlyhaní, ktoré prakticky znemožňujú novému dekanovi udržať donedávna výnimočnú úroveň fakulty a neuvrhnúť ju do podpriemeru s poškodením reputácie nej ako aj celej univerzity:

  1. (Ne)výber členov vedenia. Dekan ani doteraz napriek opakovaným pokusom nedokázal presvedčiť ľudí, ktorí viedli fakultu v predošlých obdobiach, či majú skúsenosti a hlboké znalosti o fakulte a jej fungovaní, aby boli súčasťou jeho tímu. Vykonávaním funkcií prodekanov sú poverení zväčša ľudia s otáznou kvalifikáciou, chabými skúsenosťami či výsledkami v oblasti výučby, výskumu či riadenia fakulty a s pochybnou reputáciou. Stále nie je jasné, kto bude riadiť fakultu.
  2. Odstrašenie viacerých partnerov z priemyslu. Dekan svojim konaním stratil dôveru partnerov z priemyslu až do takej miery, že viacerí zrušili spoluprácu s fakultou vo forme partnerstiev, projektov, či spoločných pracovísk. Je otázne, ktoré firmy a s akou reputáciou chcú dnes s fakultou spolupracovať. Fakulta prišla o mnohé významné mená slovenského priemyslu, ktoré sú o.i. významným motivátorom pre mladých nadaných ľudí zostať študovať na Slovensku.
  3. Prehlbovanie nedôvery u zamestnancov a prejavy neúcty. Systém fungovania dekan naznačil predžalobnou výzvou, ktorú adresoval všetkým zamestnancom, ktorí vyjadrili nesúhlasne s jeho konaním na stretnutí akademického senátu fakulty 11.6.2019. Dekan nedokáže so zamestnancami ako “líder” viesť spoločnú reč. Výzvy na riešenie problémov nedokáže adresovať alebo ich ignoruje. Prejavy nespokojnosti nerieši. Žiadosti o diskusiu v rámci celej akademickej obce odmieta. Zamestnancov necháva v neistote. Chce sa rozprávať len za zatvorenými dverami. Doteraz nedokázal presvedčiť, že disponuje schopnosťami, ktoré deklaruje. V komunikácii manipuluje a zavádza. Nedrží slovo. Dokonca ani po viacerých mesiacoch nedokáže overiť zápisy zo stretnutí z vyjednávaní, ktoré boli súčasťou dohodnutého procesu. K svojim ľuďom sa správa nedôstojne. Ako chce viesť fakultu, keď mu vlastní ľudia neveria, a keď ho nasledujú len najmä tí, ktorých si sám naprijímal?
  4. Strata dôvery študentov a zmätočná informovanosť. Počas už takmer pol roka na čele fakulty dochádza k postupnému zvyšovaniu počtu nespokojných študentov. Rozhodnutia a opatrenia, ktoré na fakulte postupne zavádza, u študentov nenachádzajú pochopenie, a čoraz viac študentov poburujú. Komunikácia dekana a poverených prodekanov je ad hoc, nekonzistentná vo využívaní komunikačných kanálov, často oneskorená. Študenti nezriedka dostávajú zmätočné pokyny v bežnej študijnej agende. Interné diskusné fórum obsahuje príspevky vedenia na témy, ktoré nie sú pre študentov relevantné, absentujú však odpovede na mnohé problémy študentov. Pred transparentným otvoreným dialógom je aj tu preferovaná individuálna komunikácia. V takejto ako aj verejnej komunikácii nechýba nekorektná argumentácia, zavádzanie či prezentovanie poloprávd. Absurdným charakteristickým prvkom sú osobné útoky poverených členov/poradcov vedenia voči študentom. Niečo, čo na fakulte doteraz nemá obdobu. Niet divu, že počet nespokojných študentov za celý čas narástol. Dnes ich je takmer 400, ktorí vyzývajú dekana na odstúpenie. To predstavuje cca 33% všetkých študentov fakulty, čo — berúc do úvahy počet študentov vôbec javiacich záujem o dianie na fakulte — je obrovské číslo. Na druhej strane, počet študentov podporujúcich kroky dekana je rádovo, ak nie viac, nižší.
  5. Nezvládnutie komunikácie v čase koronakrízy. Koronakríza priniesla náročné obdobie pre všetkých. Zažívame niečo, čo nikto z nás predtým nezažil. Práve v takýchto situáciách vyniknú správni lídri. Koronakríza tiež pre dekana priniesla príležitosť na zjednotenie fakulty proti omnoho silnejšiemu nepriateľovi – CoViD19. Dekan túto príležitosť nevyužil (možno ju ani neidentifikoval). Počas úvodných dní či týždňov pandémie zlyhala komunikácia jednak so študentmi a jednak so zamestnancami. Študenti, v podstate zo dňa na deň vykázaní z Bratislavy, doma často v náročných podmienkach, s nezvykom a bez rutiny dištančného učenia, boli vo veľmi chúlostivej situácii, na čo vedenie nereflektovalo. Poškodení beztak zníženou kvalitou vzdelania kvôli zámenám dlhoročných pedagógov, boli študenti ponechaní napospas vlastnej improvizácii. Až po niekoľkých týždňoch, prakticky až v čase oslabovania krízy, na opakovaný podnet “radových” zamestnancov, prišiel prvý systematický náznak počinu manažovania strachu a obáv z dôsledkov neznámej choroby. Za nekompetentné a necitlivé považujeme aj rozhodnutia o neadektvátnom predlžovaní termínov študijných povinnosti, ako napr. odovzdávania záverečných prác, či predlžovaní semestra. Aj keď to rezervy v harmonograme umožňovali, predpisy povoľovali, a viacerí zamestnanci navrhovali, harmonogram nebol prispôsobený tak, ako si to vážnosť situácie vyžadovala (a ako to bolo rozhodnuté na iných vysokých školách v SR). Zamestnanci na tom boli (a doteraz sú) veľmi podobne. Od začiatku krízy chýba akýkoľvek náznak metodických pokynov či aspoň odporúčaní, ako postupovať. Technická podpora bola takmer nulová. Zamestnanci sa až v ostatných dňoch dozvedali, aké nástroje môžu v online prostredí používať. Rovnaký bol nezáujem o sledovanie kvality výučby. Vedeniu bolo ľahostajné, že v niektorých predmetoch výučba ani neprebiehala. Zdieľanie skúseností a dobrých praktík prebiehalo len na úrovni menších skupín alebo ústavu, činnosti naprieč fakultou neboli vôbec koordinované. Hovoríme o špičkovej technologickej IT fakulte, ktorá mohla ísť príkladom v online učení.
  6. Vážne zlyhania pri riadení ľudských zdrojov. Počas krátkeho úradovania dekana došlo k viacerým neospravedlniteľným rozhodnutiam, ktoré deštruujú personálnu politiku fakulty a vrhajú akéhokoľvek zamestnanca do neistoty:
    • Vyhodenie prof. Bielikovej — bez preukázania viny, bez zabezpečenia pedagogických náhrad, s ohrozením garantovania študijných programov a fungovania troch výskumných projektov a viacerých výskumných spoluprác, ktoré viedla;
    • Prijatie nových zamestnancov — v takom počte, u mnohých s pochybnou kvalifikáciou pre pozíciu výskumníka, s podozrivým pozadím, s podozrením na zásah do volieb do akademického senátu, s podozrením na nehospodárne narábanie s prostriedkami;
    • Prijatie “náhradných učiteľov” — tí zabezpečovali v letnom semestri výučbu namiesto niektorých vysokoškolských učiteľov len preto, že sa nevzdali ústavného práva na štrajk, aj napriek tomu, že vyjadrili svoju vôľu učiť. Proces odobratia predmetov bol nedôstojný, deň pred začiatkom semestra. Bol realizovaný diskriminačným spôsobom len u niektorých učiteľov. V tomto prípade ide o jasne nehospodárne narábanie s prostriedkami nehovoriac o dôsledkoch v podobe zníženej kvality vzdelávania na viacerých predmetoch.
    • Odmietnutie vypísania výberových konaní — namiesto štandardného a transparentného postupu, odsúvanie, osobné pohovory a ďalšie prehĺbenie neistoty u dlhoročných zamestnancov, ktorí budovali fakultu.

      Mimo týchto rozhodnutí sa dekan neštítil nariadiť pedagogickým a výskumným pracovníkom čerpanie 10 dní dovolenky v čase, kedy vrcholí ukončenie semestra a prebiehajú štátne skúšky. V tomto čase však bežne zamestnanci pracujú viac než 8 hodín denne, aby bol akademický rok včas a kvalitne ukončený a z fakulty mohla čo najskôr odísť ekonomicky produktívna sila v podobe absolventov. Je preto otázka, akú manažérsku úlohu dekan zvláda, ak sa mu pod rukami rozsýpa aj tá úloha, ktorú sám označuje za jednu z najdôležitejších?

Vzhľadom k týmto manažérskym zlyhaniam sa pripájame k výzve ministrovi školstva, rektorovi STU, akademickému senátu STU na záchranu FIIT STU.

Pozn.: Aktuálna situácia okolo pandémie COVID-19 by mohla vzbudzovať dojem, že nový koronavírus prispel k vzniku niektorých situácií. Prosíme pozorného čitateľa, aby si uvedomil oportunizmus využitia pandémie či s ňou spojeného sentimentu pre zakrytie nekompetentných rozhodnutí. Drvivá väčšina výhrad uvedených v tomto a ďalších príspevkoch nemá s obdobím pandémie nič spoločné.